1. Julo, vieme, že si sa chcel vyhnúť zraneniam v predchádzajúcom období. Ako sa ti to podarilo?
Moje zranenie z predchádzajúceho obdobia bolo dosť vážne. Nedovoľovalo mi na plno robiť tréningovú prípravu, zobralo mi veľa psychických síl a prinieslo veľa nezodpovedaných otázok okolo môjho športovania. Zvolil som inú prípravu, regeneráciu a novú liečbu. Teraz sa cítim celkom dobre a dôležité je to, že som dostal opäť chuť bojovať. Som v pohode, aj sám so sebou spokojný. Dúfam, že mi to vydrží čo najdlhšie.
2. Aké máš teraz ciele, čo je pre teba najdôležitejšie v horizonte dvoch ďalších rokov?
Športujem, lebo chcem a ma to baví. Moje vlastné motto „byť perši“, je mojou najvyššou motiváciou. Siahnuť na „kov najcennejší“, alebo sa k nemu aspoň priblížiť, je snom každého športovca a tak isto aj mojim.
3. Čo robíš okrem športovania?
Okrem športovania robím manažéra pre SAZZP a predsedu AK Proficio. Proficio znamená "mať úspech", má 26 členov a tak ako moje vlastné motto - byť perši - aj s týmto klubom by som chcel niečo dokázať. Zo svojich skúseností a rokoch športovania, som začal trénovať a vychovávať nové atletické talenty, ktorí budú popri mne napredovať.
4. Aké sú tvoje ciele mimo aktívnej reprezentácie?
Aj keď raz skončím so športom, ktorý budem robiť pokiaľ mi ruka a výkonnosť dovolí - budem sa venovať športu zdravotne postihnutých. Budem čerpať zo svojich skúseností, trénovať a vychovávať ďalších športovcov na ktorých budem raz hrdý.
5. Si spokojný s postupom tvojich predsavzatí?
Myslím si, že postup je správny, lebo jedno na druhé nadväzuje. Dúfam, že sa mi to podarí naplniť a niekomu s tým budem raz aj užitočný.
6. Vidíš vo svojom okolí nejakých nástupcov - športovcov, ktorí by ťa raz mohli nahradiť?
Myslím si, že v pohode zvládnem ešte dve paralympiády na ktorých budem bodovať. Pracujem stále aj na tom, veď každý sme nahraditeľný. Snaha tu u poniektorých športovcov je, ale či dosiahnu takú výkonnosť, alebo ešte lepšiu ako mám teraz ja, to teraz neviem povedať. Čas ukáže čo bude a to tiež nezáleží iba odo mňa.
7. Nebojíš sa budúcnosti, mladých športovcov, ktorí ťa môžu nahradiť, vytlačiť z reprezentácie?
Budúcnosti sa nebojím, veď mladí raz musia nahradiť starých športovcov. Aj preto to všetko robím, aby sme spolu so SAZZP urobili čo najširšiu reprezentáciu pre Slovensko. To neznamená, že reprezentantom je iba ten, čo má medailu z najväčších medzinárodných pretekov. Atletika je kráľovský šport, ešte len teraz ju začínam vnímať a tento úspech ešte nebol môj vrchol. Teda budúcnosť ma ešte len čaká. Teším sa na ňu.
